NEDEĽNÝ PRÍHOVOR FARÁRA SVOJIM VERIACIM
Piata pôstna nedeľa 29.3.2020
Včera v sobotu som si dal poriadne do tela- porýľoval som tri z piatich radov vinohradu. Bol to taký pracovný reset hlavy. Bolí ma celé telo, nohy, ramená a hlavne chrbát. Ale som spokojný s dobre vykonanou prácou. Mohol som prísť počas fyzickej práce na nové myšlienky.
A aj som prišiel. Neobjavil som síce teplú vodu. Nevynašiel som koleso. Láska má byť vynaliezavá, kreatívna. Povzbudzuje nás k tomu Sv.Otec a aj naši otcovia biskupi.
A tak dostal som takýto vynaliezavý nápad ohľadom spovedania pred Veľkou nocou počas trvania pandémie:
Musíme zachovať všetky hygienické a bezpečnostné predpisy, to je jasné.
Spoločná sv.spoveď nebude, to je tiež jasné. Kňazi z dekanátu neprídu.
Sv.spoveď môže byť len na požiadanie, aj toto je tiež jasné.
A tak ja Vám to trochu v rámci obmedzených možností uľahčím:
Budem Vám k dispozícii každý pracovný deň v tomto týždni hodinu dopoludnia v kostole alebo pri kostole a aj jednu hodinu popoludní.
V kostole alebo pri kostole na lavičke na slniečku budem s rúškom na tvári od 10:00 do 11:00 hod. A od 16:00 do 17:00 hod. Začnem od utorka. V pondelok rýľujem 🙂
Stále je zakázané akékoľvek spoločenské zhromaždenie.
Ale pri sv.spovedi,kde budeme mať na sebe rúško a budeme od seba na dva metre vzdialení, ten zákaz zhromažďovať sa neporušujeme.
Pápež František nám pripomína známu katolícku prax, kedy nám Boh odpúšťa:
„Nemôžeš ísť na svätú spoveď? Boh ti odpúšťa. 1. Oľutuj všetky hriechy. 2. Hneď, ako to bude možné, choď na svätú spoveď.“
Vieme, že dokonalá ľútosť odpúšťa hriechy, keď je tá ľútosť spojená s rozhodnutím ísť na sv.spoveď tak rýchlo, ako je to len možné. A teraz to síce nie je nemožné ísť na spoveď. Je to možné ísť na sv.spoveď, ale je to poriadne obmedzené. Prístup na spoveď máme sťažený.
Aká je to tá dokonalá ľútosť? Je to bolesť duše nad spáchanými hriechmi z lásky k Bohu. Touto ľútosťou vyznávame Bohu, že nám je to ľúto, čoho sme sa dopustili. Z lásky k Bohu to ľutujeme. Príkladom dokonalej ľútosti sú napr. známe slová: „Bože, láska moja, teba milujem, preto svoje hriechy veľmi ľutujem. Nechcem viac uraziť tvoju dobrotu, prosím ťa, odpusť mi pre krv Kristovu.“
Dekrét, ktorý z Vatikánu dostali všetci biskupi, je uverejnený na internete na našej stránke a na stránke biskupstva, dovoľuje v nebezpečenstve smrti kňazom udeliť mimoriadne rozhrešenie od hriechov bez individuálneho vyznania hriechov. Ale to len naozaj vo výnimočných prípadoch. Nebezpečenstvo smrti zatiaľ na Slovensku nemáme.
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska sa prihovoril veriacim na Slovensku, že musíme strpieť stav, kedy nemáme obvyklý komfort ohľadom spovedania sa. Zvykli sme si na niečo, čo nám vyhovuje, ale teraz musíme vydržať to, čo nám veľmi nevyhovuje. Nikomu to nevyhovuje.
Cez týždeň som si bol nakúpiť potraviny v Jednote. Kým som stál s rúškom pred vchodom do obchodu a čakal, kým na mňa príde rad, kývol som na pozdrav jednej postaršej pani, ktorá platila za svoj nákup. Ona si nakúpila a odchádzala, ja som práve vstupoval. Po dokončení svojho nákupu na mňa vonku počkala na chodníku a so slzami v očiach mi povedala: „Dôstojný pán, ja som taká rada, že Vás môžem aspoň vidieť po dvoch týždňoch. Veľmi mi to chýba.“ A rozplakala sa ešte viac a odišla.
Ja chápem, že sme v ťažkých časoch. Chýba nám kostol, sv.omše, modlitby, stretnutia s ľuďmi, normálny život, atď. Bolo absurdné čo i len pomyslieť pre mnohých z vás, počas Veľkej noci ostať doma. Kto by si to bol vôbec pomyslel? A predsa, došlo na to, čo sme ani len nepomysleli, že sviatky Veľkej noci strávime nie v kostole, ale doma. Ale musíme to vydržať. Znášam to všetko spolu s vami. Som pri Vás. Modlím sa stále za Vás. Musíme byť doma a vytrvať. Buď doma! Tá pandémia tu nebude večne. Modlime sa za to, aby sa to pominulo čím skôr. Keď to odíde preč a my to prežijeme bez ujmy na zdraví, potom sa radostne vystískame. Až potom zažijeme opravdivú Veľkú noc, povstatie z hriechu k večnému životu.
Peter Mihálik
