Pri zachovaní hygienických opatrení sa nemusíte báť ísť do chrámu. / Snímka: Erika Litváková
Veľa ľudí nejde do kostola, pretože sa ešte obávajú koronavírusu. Sú tieto obavy opodstatnené?
Epidemiologická situácia sa u nás vyvíja pozitívne. Máme menej ako desať prípadov denne, pričom niektoré dni nepribúdajú žiadne nové prípady. S výnimkou marginalizovaných komunít a domovov sociálnych služieb v súčasnosti nevidíme nejaké veľké obavy. V prípade, že prídu nové infekcie, všetky budú pochádzať zo zahraničia, pretože rizikové komunity sú ohraničené a karantenizované. To znamená, že v súčasnosti nie je dôvod obávať sa chodiť do kostola.
Prečo je naďalej dôležité dodržiavať opatrenie týkajúce sa prijímania Eucharistie na ruku?
Prijímanie Eucharistie na ruku nás chráni nielen pred koronavírusom, ale i inými infekciami, ako je doznievajúca chrípka a bakteriálne infekcie. Ja som rád, keď sa bude toto privilégium môcť čo najdlhšie používať, pretože nám zníži chorobnosť nielen na koronavírus, ale aj iné respiračné infekcie. Tie vždy doznievajú v máji a júni, potom začnú pribúdať okolo Vianoc.
Obava je na mieste vtedy, keď epidémia vrcholí. Potom, keď ustúpi, treba sa tešiť z nadchádzajúcich letných mesiacov a ďakovať Pánu Bohu za to, že nás ušetril väčšej skúšky, ako by sme boli schopní obstáť.
Čo by ste povedali tým, ktorí sa boja bohoslužieb v uzavretom priestore?
Nech si vyberú svätú omšu, ktorá je na vonkajšom priestranstve. V Bratislave je niekoľko takýchto príležitostí a na celom Slovensku som napočítal takmer sto miest, kde sa dá byť počas bohoslužby na otvorenom priestranstve. Pri dodržaní odporúčanej vzdialenosti tam nehrozí prakticky žiadna infekcia.
Prečo by sa teda ľudia nemuseli báť prísť do kostola?
Ja by som povedal, že je dobré, že sme mali strach počas Veľkej noci, v marci a apríli. Vtedy bol strach na mieste. To sa prejavilo tak, že sa pretavil do disciplíny. Efektom toho je, že máme najmenej mŕtvych zo všetkých štátov na svete, máme najnižšiu mortalitu zo všetkých krajín na svete. Keby sme nemali takú nešťastnú nehodu v dvoch domovoch sociálnych služieb, ktorej príčiny presne nepoznáme a vinníkov pravdepodobne nikdy nebude možné určiť, tak by sme prakticky nemali žiadne obete na životoch. Obava je na mieste vtedy, keď epidémia vrcholí. Potom, keď ustúpi, treba sa tešiť z nadchádzajúcich letných mesiacov a ďakovať Pánu Bohu za to, že nás ušetril väčšej skúšky, ako by sme boli schopní obstáť.